Dňom zvoní na poplach
kvety rátajú
svoje posledné dni
a rieka
na brehu ktorej
sedíme
uteká
proti prúdu . . .
život sa zdá byť
niekedy tak jednoduchým
že je len ťažko
uveriť tomu
čo nám do tvári
vpísuju
nové dni . . .
Sally klope na dvere
počíta roky ktoré plynú
a dolu k rieke
nosí umelé kvety
rátajúc s tým
že ak tam niekoho stretne
začne sa všetko
od znova . . .
lode
čo sa plavia
v ústrety novým časom
tak na svoju palubu
pozývajú
nielen tých
ktorí za sebou
nechávajú svoje lásky
ale aj nás
ostatných . . .