v mojich rukách je viac
než len
básne známych umelcov . . .
viac než slová
spútané
neutíchajúcou snahou
o čosi veľké . . .
viac než ich večná sláva . . .
rána zaspávajú
pred dverami nových dní
skôr než by stihli
čokoľvek . . .
a mne tu potom ostáva
iba pár
ich veršov
s prázdnymi rukami
siahajúcimi
k svojmu nebu . . .
len dni
ktoré okolo mňa iba tak
prebehnú
stoja za nič
všetko ostatné som Ja . . .
a hoci sa náš domov
pomaly stráca
pod nohami novej generácie
. . . okná dokorán
verše známych umelcov
či nekonečná
Layla z Kemronovej gitary
budú znieť
jeho chodbami
už asi naveky . . .