Richard Müller - Ešte (recenzia)

Autor: Erik Varchol | 21.11.2011 o 18:40 | (upravené 21.11.2011 o 21:43) Karma článku: 3,69 | Prečítané:  1277x

Rok Richarda Müllera. Aj takto by sa dal nazvať rok 2011. Našej žijúcej legende priniesol nielen beznádejne vypredané Potichu tour 2, či akýsi narodeninový darček k 50tinám v podobe boxu Všetko, ale po roku a pol aj ďalší z radových albumov, kde sa 12 nových skladieb ukrýva pod názvom Ešte.

Sám Richard hovorí, že nemá veľmi v obľube vykračovanie po dobre známych cestičkách, prinášajúcich zaručený úspech, ale že je skôr za pestrosť svojich hudobných diel. A tak nielen fanúšikovi, ale iste aj radovému poslucháčovi neuniklo Müllerove hudobné pôsobenie za posledných bezmála 30 rokov. Interpret sa už stihol vrátiť nielen k „filipovskému" či „müllerovskému" obdobiu no albumom Už z minulého roka aj k svojim „banketovským" začiatkom. No a čo sa týka návratov, ináč tomu nie je ani na jeho poslednom albume. Aj názov samotného hudobného diela možno chápať ako jedno ešte, pod ktoré sa tento krát podpisuje Ivan Tásler so svojou kapelou. Interpreti si po 10 ročnej pauze k sebe opäť našli cestu, ktorá však na druhej strane bola určite aj nemalou výzvou.
Tásler je totiž autor najväčších hitov nielen z Richardovho „českého" albumu, ale aj už zrejme z neprekonateľnej 01čky, ktorej bol aj producentom. Spomínané skutočnosti tak majú určitú silu vniesť medzi publikum aj veľké očakávania, čoho si museli byť pri svojej tvorbe vedomí aj tvorcovia. Odpoveď na to ako sa s danou skutočnosťou dokázali popasovať, sa nenachádza nikde inde, než v samotných skladbách. 

Podobne ako po období troch elektronických albumov z druhej polovice 80tych rokov nasledoval vo veľkej miere akustický Neuč vtáka lietať, je tomu situácia veľmi podobná aj teraz, keď po albumenasleduje Ešte s výrazným zvukom smileovských gitár. Produkciu Táslerovcov dopĺňa v jednej skladbe český Xindl X, no a autorom textov nie je nik iný ako samotný Müller.
Stoj pri mne otvára album v známom müllerovskom trocha ležérnom štýle, ktorému panuje spevákova „večná" téma. Trocha ťarbavým refrénom, ktorý sa nie a nie rozbaliť, sa zrejme nesie ešte čosi z predošlého albumu. Elektronický sound sa však už nadobro vytratí v skladbe Za stále tou istou, ktorá so sebou nesie feeling táslerovskej balady so všetkým, čo k tomu patrí. Spevák svoj najnovší počin komentuje ako veľký pestrý kôš plný ruží, čo do bodky spĺňajú nasledujúce tri skladby. Tá s jednoduchým no výstižným názvom Noe znie ako „vianočný strýko Apollinaire". Autor v nej umne spája aktuálne dianie v spoločnosti s biblickým námetom, z čoho nakoniec za príjemnej atmosféry vzniká jedna z textovo najkvalitnejších skladieb. Takmer celú spomínanú pestrosť si na seba oblečú skladby Oko za oko a Pri poslednej večery, kde sa za sedem minút vystrieda hneď niekoľko štýlov a polôh interpretácie od výlučne akustickej cez „pohodičkovo" popopú až po elektronické prerábky časti hitov Nespoznaný a Tlaková níž. Akustická balada Pichľavá s v poradí siedmou skladbou s názvom Útek nás sprevádza nielen na prechode k druhej polovici albumu, ale aj k tej jeho slabšej časti. Vzhľadom na kvalitu nasledujúcich skladieb môže rockový záver „úteku" budiť aj dojem „úteku od práce na albume". Akousi výnimkou v porovnaní so zvyšnými štyrmi je skladba Ešte, no aj tá len dobieha prvú polovicu albumu. V samotnom závere ešte zaznejú dva duety. Jeden so zatiaľ nie príliš známou českou speváčkou Terezou Kerndlovou - Klid mír a pokora a jeden s dcérou Evou - Adam Eva a had. Müller si už v minulosti na albume 44 „strihol" duet s dcérou s názvom Už to tak vyzerá. Tej sa z určitého hľadiska dá odpustiť jej patetickú náladu, ktorá vzhľadom na interpretačné obsadenie nie je až taká rušivá. No čo sa týka skladby Adam Eva a had, tu by som vzhľadom na to, že jeho najvýraznejším momentom je známa „múdrosť" - „keď nejde o život ide o hovno" hodnotil ako trocha zbytočný prvok albumu . . .

Keď do médii prenikla správa o tom, že Müller chystá ďalší album v spolupráci s táslerovcami, tak sa väčšina fanúšikov majúc v pamäti ich minulé spoločne tvorivé obdobie určite potešila. Hudobníci mali však veľmi ťažkú úlohu, ak sa chceli čo by len priblížiť k už spomínanej „01". No z časti sa to podarilo. Priblížiť sa priblížili, no veľkú dieru do sveta so svojou produkciou tento krát neurobia.
Richard Müller si na albume zachováva svoj štandard, Táslerovci sú určite príjemným spestrením, no celkový výsledok má dojem niesť sa v duchu „ešte čosi s Imt Smile". . .
Poslucháč, ktorý na albume očakáva hity typu Baroko či Nahý II. alebo kvalitu v podobe skladby 2 Líšky, ten ju tam bude hľadať márne. Hudobné dielo je však na druhej strane
skôr albumom na počúvanie cez dlhé zimné večery, než ako ten, ktorý Müllerovi prinesie ďalší veľký hit.

Album si hlavne svojimi pomalšími skladbami určite nájde miesto v srdci nejedného poslucháča. A Mülleroví „skalní" určite čas na to, aby si ho vypočuli.

. . . naopak mnohí fanúšikovia zas veria, že si jeho tvorcovia nájdu čas aj na spoločné turné, lebo verím, že ak bude aspoň z časti také, ako to z pred desiatich rokov, tak sa máme všetci na čo tešiť.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?