Expedícia Slovensko - časť prvá: dlhá cesta na východ . . .

Autor: Erik Varchol | 15.8.2011 o 19:10 | (upravené 15.8.2011 o 19:43) Karma článku: 2,45 | Prečítané:  373x

Už je tomu raz tak. A hoci nik nevie prečo, predsa len sa väčšina z nás rozhodne v lete „utrhnúť" si nejaký ten čas aj pre seba. Mám na mysli nejaký ten týždeň dva, kedy sa najmä chorvátske pobrežie Jadránskeho mora či za posledné roky aj „znovuotvorené" Bulharsko stáva akousi novou Domašou či Seneckými jazerami so slanou vodou. My s priateľkou sme sa rozhodli „pohrdnúť" týmto moderným trendom a rozhodli sme sa vybrať za „príjemnými nezabudnuteľnými chvíľami" na naše Slovensko.

Trasa Bratislava - Stará Ľubovňa cca 400km trvá obvykle niečo medzi 4-5 hodinami, no nám to trvalo takmer 12. Niežeby sme boli nejakými nadšencami pomalej jazdy to skôr naopak. No bolo by hriechom sa kde tu nezastaviť, veď koniec koncov táto naša malá expedícia bola hlavne o tom. Naša prvá zastávka nasledovala už po nejakej pol hodinke cesty, keď sme si nemohli nechať ujsť pohľad na niekdajší Pálfyovský poľovnícky kaštieľ v Budmericiach. Za posledné obdobie je známy aj tým, že ho chcú „ukradnúť" slovenským spisovateľom a dať do rúk „novodobým zlatokopom", o čom nám pošepla aj tabuľa pred vstupom do areálu - nepovolaným vstup zakázaný. No nakoniec sa stalo tak, ako s tým ovocím, ktoré chutí lepšie, keď je zo susedovej záhrady a kaštieľ v obklopení anglického parku sme mali iba pre seba. Ďalšou zastávkou bol neďaleký hrad Červený kameň. A keď hovorím neďaleký, tak to platí doslova, lebo ako sa nám za chrbtom postupne strácali vežičky Budmerického kaštieľa na ľavo od nás, nás svojimi hradby vítal on. Po príjazdovej hradnej ceste sme sa dostali až na vrchol kopca, kam ho podľa legendy počas jeho stavby cez noc preniesli z neďalekej Kukly lesné víly. Nádvorie dýchalo tou typickou turistickou atmosférou.
Rad si tu treba vystať nielen pri kúpe lístka na prehliadku či zmrzlinu ale aj na miesto pri dobovej studni, ktorá je zrejme obľúbeným pozadím na fotkách návštevníkov hradu. My sme sa tento raz pridali k väčšine a po absolvovaní poslednej spomínanej disciplíny sme sa pobrali ďalej - smer Smolenický zámok. Pri vstupe do nádvoria sme sa ocitli v obkľúčení nespočetného množstva koní - no škoda, že iba tých pod kapotou áut. Zámok je totižto už roky majetkom SAV, a tak sa veľká časť tejto romantickej stavby Pálfyovského štýlu využíva ako kongresové centrum. A tak platí stará múdrosť o tom, že minca má len dve strany a jedna bez druhej by zrejme ani v tomto prípade nefungovala . . . Bolo už čosi po pol tretej poobede (za normálnych okolnosti by sme už boli v Ľubovni), no my sme sa po krátkom obede ešte stále pohybovali niekde na úrovni Piešťan, kde sme našou ďalšou zastávkou šli vzdať hold jednému z najväčších Slovákov v našich dejinách, M. R. Štefánikovi. Na naše pomery monumentálna terasovitá stavba so štyrmi obeliskami na nás urobila veľký dojem. A to, že sme toľko spomínané a nespočetne krát (na fotkách) videné miesto mohli navštíviť osobne, ešte väčší . . . Po rozlúčke, ktorá sa niesla v znamení nádherného výhľadu na okolitý kraj sme sa pobrali ďalej.
Na neslávne preslávené miesto grófky Báthoryovej sme došli niečo po štvrtej, a tak nám na malú chvíľku klesol úsmev. Nebolo to však zo samotnej zrúcaniny Čachtického hradu, ale z toho, že nám zrejme Oravský hrad zavrú: ako sa hovorí - rovno pred nosom. A tak sa nakoniec aj stalo. No cestu na Oravu sme si aj napriek tomu nenechali ujsť. Po chvíľkovom oddychu v malej cukrárni sme sa s hradom za chrbtom lúčili s Oravou a jej krásnym prostredím, s tým, že ďalšia zastávka bude až v Starej Ľubovni, kde hodláme pobudnúť pár dní. Sériu spomínaných historických miest sme sa rozhodli zakončiť na druhý deň na hrade Ľubovňa. A veru bol to záver ako sa patrí. Veď za pár eur a dva ľubovnianske zlaté dukáty stráviť niekoľko hodín v celom areály hradu, skanzene a v neďalekom stredovekom vojenskom tábore, kde máte čas takmer vždy vo vlastnej réžii, sa vám hocikde inde zrejme len tak ľahko nepodarí. Ďalších pár dni sa nieslo v znamení spoznávania okolitého kraja. Najväčšiu zvedavosť vzbudzoval prielom Dunajca, kde sme jeden smer „cesty" a to ten z Červeného kláštora absolvovali na dobových pltiach, čo je s výnimkou tých na Váhu, akousi raritou v širokom okolí. Naši dvaja „kapitáni" zrejme otec so synom brali tu svoju plavbu skôr ako povinnosť, čo bolo miestami aj cítiť, no silu krásy prírody svojou nie príliš dobrou náladou nakoniec nepremohli. Pešia minitúra z Lesnice do Červeného kláštora cca 10km bola aj akousi malou skúškou pred veľkou výzvou, ktorá na nás čakala o dva dni . . .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?